Vladimír Reisel : Podobnos
Videl som v kríku hniezdo drobných vtáčat,
mláďatá boli krehké ako sklo.
Ma naučí ich spieva,lieta,kráča,
díva sa do tmy,na svetlo.
Chodil som potajomky k tomu hniezdu
a sledoval som vtáčiu kolu ivota.
Keď som raz priiel k tomu miestu,
mláďat tam nebolo.Hža,jedno nado mnoi si tebotá.
Chodníkom známym som sa vracal domov,
spevavých vtákov prebytočný hos,
s pod plachtami zakvitnutých stromov
mi prila na um stará známa podobnos.
Aj moje malé,ete krehké deúrence
cez nevinné hry prídu na prah ivota.
Dnes robia domce z hliny,vijú vence,
zajtra ich čaká vána robota.
Budú sa uči lietasmelo do výavy,
stava si hniezdo dolu na zemi,
milova noc i úsvit popolavý,
dra sa pevno v strmeni.
A my u starí,trochu prihrbení,
budeme pozorova hrdindký ich boj,
bez ktorého by ivot nemal ceny,
za tastie vetkých,za pokoj.
Vladimír Reisel:Hasonlóságok
A bokorban apró madárfiókákat láttam,
állatkölykök,melyek törékenyek,mint az üveg.
Anyukájuk megtanítja őket énekelni,repülni,topogni,
bámulni a sötétbe,és a fénybe is.
Titokban ahhoz a fészekhez jártam,
és figyeltem a madár iskola életét.
Egyszer amikor ahhoz a helyhez értem,
egy madárkát találtam,amely felettem csicsergett.
A szokásos úton tértem haza,
éneklő madarakból elég vednég volt,
a kivirágzott fa leple alatt,
és eszembe jutott egy régi ismert hasonlóság.
Az én csöppségeim is törékeny gyermekek.
Az ártatlan játék poraiból az életbe emelkednek.
Ma sárból várat építenek,kosarakat fonnak,
holnap az élet nehézségeivel bírkóznak.
Bátran fognak megtanulni repülni,a magasba törni,
házat építeni,idelent a földön,
imádni az estét és a hamuszín hajnalokat,
kitartani a szilárdan a sötétben.
És mi öreg fejjel,kicsit meggörnyedve
figyelni fogjuk öket,büszke harcukat,
ami nélkül az életnek nem lenne értelme,
és mindenkinek szernecséjére nyugalma.
1 hozzászólás
Peher, hol vannak a rímek???